História Zubačky – ozubnicová železnica

Ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso je jednou z dvoch „zubačiek“ na Slovensku. Spája osadu Tatranskú Štrbu so Štrbským Plesom. Na trati zastavuje len v jednej malej zastávke Tatranský Lieskovec, ktorý je súčasťou osady Tatranská Štrba. V sieti Železníc Slovenskej Republiky nesie označenie ako železničná trať č. 182. Prevádzkovateľom dopravy je Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

Na konci 19. st. vzrastal záujem turistov o Vysoké Tatry. Na základe týchto súvislosti vznikali vyššie požiadavky na dopravu turistov až do horských častí Vysokých Tatier. Vzniknutá Košicko-bohumínska železnica, ktorá viedla popri obce Štrba, teda v neďalekej vzdialenosti od prosperujúcich tatranských osád, oživovala myšlienku železničného prepojenia. Obrovský záujem turistov bol obzvlášť o Štrbské Pleso, ktoré malo aj štatút liečivých kúpeľov od roku 1885.

Na základe toho bola v lete roku 1895 začatá výstavba vlastnej trate s dĺžkou 4,75 km. Stavbu viedli stavitelia zo mesta Spišská Nová Ves, Adolf Niedenthal a Žigmund Kornhäuser. Doprava na tejto železnici začala približne do roka po začatí výstavby, a to 27.7.1896.

Ozubnicová železnica mala rozchod 1 000 mm a bola na nej použitá ozubnicová sústava Riggenbach. Železnica zo svojej údolnej stanice, Štrba, prekonávala do vrcholovej stanice na Štrbskom Plese prevýšenie 454 m s maximálnym stúpaním 127 ‰. Pozdĺž trate viedla paralelne cesta, s ktorou sa trať križovala celkovo 12 krát bez závor a signalizačného zariadenia a preto bola budovaná aby to bolo v úsekoch kde bola rovina alebo najmenšie prevýšenie z dôvodu, aby tam nemusel byť ozubený hrebeň. Jazdnú súpravu tvorili najviac 2 vozne a na ich konci bol parný rušeň, ktorý ich tlačil pred sebou.

Vozový park tvorili 2 parné rušne od výrobcu Floridsdorf, 4 dvojosové osobné vozne a 2 dvojosové nákladné vozne vyrobené budapeštianskou firmou Ganz. Prevádzka bola ukončená počnúc sezónou v roku 1933, kedy bola pre nedostatočnú rentabilnosť nahradená autobusovou dopravou.

V roku 1970 ohlásili konanie Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní na Štrbskom. Okrem nutnosti ubytovania a vybudovania športovísk vznikla požiadavka zabezpečenia dostatočnej kapacitnej dopravy. To oživilo myšlienku znovu-spustenia a rekonštrukcie ozubnicovej železnice. Myšlienka bola schválená 7.5.1968, kde sa rozhodlo o vybudovaní elektrickej ozubnicovej železnice, ktorá mala okrem iného aj preberať vlnu turistov smerujúcich do Západných Tatier.

Nová „zubačka“ bola vybudovaná na nevyužívanej časti pôvodnej trate. Pre bezpečnosť boli odstránené pôvodné úrovňové priecestia. Na rozdiel od prvej „zubačky“ využívala zrekonštruovaná trať ozubnicovú sústavu systému Strub. Jej dĺžka je 4,78 km, maximálne stúpanie 150 ‰ a napájanie jednosmerným napätím 1 500 V. Vybudovaná bola nová staničná budova v Štrbe a aj vo vrcholovej stanici Štrbské Pleso, ktorá slúži aj ako stanica TEŽ (Tatranské elektrické železnice). Vrcholová stanica pôvodnej trate stála totiž na brehu štrbského Plesa. V údolnej stanici Štrba bola taktiež vybudovaná nová krytá hala pre potreby „zubačky“ a meniareň zabezpečujúca napájanie železnice elektrickou energiou. Väčšina zariadení pre stavbu železnice pochádzala zo slovenskej výroby, avšak špeciálne zariadenia železničného zvršku dodala švajčiarska firma von-Roll.

Obnovenú železnicu odovzdali a spustili do prevádzky 20.2.1970. Stanica na Štrbskom Plese je dodnes najvyššie položenou železničnou stanicou na Slovensku.

Vozový park tvorili tri dvojvozňové osobné jednotky 405.95 vyrobené švajčiarskou firmou SLM Wintherthur. Taktiež bola pre zabezpečenie prevádzky na obnovenej trati dodaná koľajová technika od švajčiarskeho výrobcu Brown-Boveri&C. Išlo o prívesnú jednonápravovú snehovú frézu, ktorá bola pre potreby tejto ozubnicovej trate prerobená na dvojnápravovú samopojazdnú adhézno-ozubnicovú motorovú drezinu MU 20.0001, ktorá bola zničená pri nehode 1.2.1991, a tri vozíky na prepravu batožiny.

V októbri 2018 Železničná spoločnosť Slovensko uzavrela kontrakt na dodávku nových vozidiel pre ozubnicovú trať Štrba – Štrbské Pleso.

V júli roku 2020 bola premávka na trati znova prerušená a začala sa úplne kompletná výmena pôvodnej trate a jej napojenie na trať TEŽ do stanice Poprad-Tatry a späť. Úpravy súviseli najmä s výmenou vozidiel, ktoré sú hybridné, čiže schopné pokračovať v jazde aj po štandardnej železničnej trati.

Pôvodne mala rekonštrukcia trvať od 6.7.2020 do 6.2.2021, počas ktorých premávala náhradná autobusová doprava ako kedysi. Avšak v januári 2021 bolo ohlásené, že rekonštrukcia, ktorá bola v hodnote 22 miliónov eur robená konzorciom Strabag a Swietelsky Slovakia, bude v  omeškaní. Odovzdanie trate do prevádzky teda prebehlo až v septembri 2021. Nové súpravy majú síce len kapacitu 90 miest, oproti 124, ktoré mali pôvodné vozidlá, avšak majú miesta pre invalidné vozíky, kočíky a bicykle. Vozidlá sú vybavené WIFI pripojením pre cestujúcich, sú klimatizované a zabezpečené kamerovým videosystémom, ako aj systémom pre počítanie cestujúcich. Vďaka tomu, že sú nízkopodlažné, umožňujú pohodlný nástup a výstup cestujúcich. Zakúpené boli od švajčiarskej firmy Stadler. Súčasťou objednávky bol aj rušeň na hybridný elektrický a dieselový pohon, ktorý bude môcť byť diaľkovo ovládaný, čo je novinka na slovenských železniciach. ZSSK priviezli prvú z týchto súprav 15.1.2021, ktorá premáva na „zubačke“ a zároveň na trasách Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica. Celková zakázka stála takmer 39 miliónov eur.